B-17 Flying fortress

Boeing B-17 Flying Fortress bol americký štvormotorový ťažký bombardér používaný americkým letectvom počas druhej svetovej vojny. Používaný bol najmä pre denné nálety nad európskymi bojiskami.8. augusta 1934,U.S. Army Air Corps (USAAC) vyhlásilo súťaž na výrobu nového ťažkého bombardéra, ktorý by nahradil zastarávajúci typ Martin B-10. Medzi rozhodujúce požiadavky patril najmä dostup s plnou záťažou bômb do výšky 10 000 stôp (3 km) a výdrž najmenej 4 hodiny letu rýchlosťou 200 míľ/h (320 km/h) rovnako plne zaťažený bombami. Letectvo rovnako chcelo, ale nežiadalo to priamo v podkladoch dolet asi 2 000 míľ (3 200 km) a maximálnu rýchlosť do 250 míľ/h (400 km/h). Americké letectvo sa v tej dobe pokúšalo podobnými strojmi posilniť svoje základne na Havajských ostrovoch, v Paname a na Aljaške. Definitívne rozhodnutie o výbere malo padnúť na Wright Field v Daytone v štáte Ohio. Do súťaže sa okrem Boeingu prihlásili aj stroje, aj firmy Douglas a Martin, išlo o typy Douglas DB-1 a Martin Model 146.